Bolo zverejnené pápežovo posolstvo k Pôstnemu obdobiu 2015

Vatikán 27. január „Posilnite si srdcia“ (Jak 5,8) – tento citát z Jakubovho listu je názvom tohtoročného posolstva pápeža Františka na Pôstne obdobie , ktoré sa tento rok začne Popolcovou stredou 18. februára. Spomínané posolstvo dnes na tlačovej konferencii vo Vatikáne predstavili sekretár Pápežskej rady „Cor unum“ Mons. Giampietro Dal Toso, podsekretár spomínanej pápežskej rady Mons. Segundo Tejado Muñoz, a generálny sekretár Medzinárodnej charity (Caritas Internationalis) Michel Roy.

„Jedna z najurgentnejších výziev, pri ktorej sa chcem pristaviť v tomto posolstve, je globalizácia ľahostajnosti“, píše Svätý Otec, pričom zdôrazňuje, že Boh „k nám nie je ľahostajný. Každý z nás mu leží na srdci, pozná nás po mene, stará sa o nás a hľadá nás, keď ho opustíme. Zaujíma ho každý z nás; jeho láska mu nedovolí byť ľahostajným k tomu, čo sa s nami deje. No stáva sa, že keď sa my máme dobre a cítime sa pohodlne, iste zabúdame na druhých (čo Boh Otec nikdy nerobí), nezaujímajú nás ich problémy, ich utrpenia a nespravodlivosti, ktoré znášajú… naše srdce upadá do ľahostajnosti Tento egoistický postoj ľahostajnosti dnes nadobudol svetový rozmer, a to až do takého bodu, že môžeme hovoriť o globalizácii ľahostajnosti“.

Pápežovo posolstvo je rozdelené do troch častí. Preto, aby sa Boží ľud nestal ľahostajným a neuzavrel sa do seba, Svätý Otec v posolstve ponúka meditáciu o Cirkvi, o farnostiach a spoločenstvách a o veriacom ako jednotlivcovi.

Prvý bod o Cirkvi nesie titul z úryvku Prvého listu Korinťanom: «Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy» (1Kor 12,26). Pápež František v
ňom zdôrazňuje, že Božia láska je to, čo „láme túto smrteľnú uzavretosť do seba samých, ktorou je ľahostajnosť“. Cirkev nám Božiu lásku ponúka „prostredníctvom svojej náuky a predovšetkým prostredníctvom svojho svedectva.“ Svedčiť však môžeme len o niečom, čo sme predtým sami zakúsili, preto – ako sa píše v posolstve –, „kresťan je ten, kto dovolí Bohu, aby ho zaodel do svojej dobroty a milosrdenstva, aby ho zaodel do Krista, aby sa tak ako on stal služobníkom Boha a ľudí“.

„Pôstne obdobie je vhodným obdobím k tomu, aby sme sa nechali Bohom obslúžiť a stali sa tak jemu podobným. K tomu dochádza vtedy, keď počúvame Božie slovo a keď prijímame sviatosti, obzvlášť Eucharistiu. V nej sa stávame tým, čo prijímame: Kristovým telom. V tomto tele ľahostajnosť, ktorá – ako sa zdá – sa často zmocňuje našich sŕdc, nemá miesto. Lebo kto je z Krista, patrí k jednému telu a v ňom nie sme ľahostajní jeden k druhému.“

«Kde je tvoj brat?» – tak znie titul druhého bodu týkajúceho sa farností a spoločenstiev. „Dokážu tieto cirkevné skutočnosti zakúšať to, že tvoria časť jediného tela? Tela, ktoré spoločne prijíma a zdieľa to, čo Boh chce darovať?…, kladie si v posolstve otázky pápež František. Zároveň naznačuje dva spôsoby, ako možno prekročiť hranice viditeľnej Cirkvi: jedným je modlitba a druhým misijná činnosť, svedectvo v spoločnosti, ktorá nás obklopuje.

„Drahí bratia sestry, ako len túžim, aby sa miesta, kde sa prejavuje Cirkev, naše farnosti a osobitne spoločenstvá, stali ostrovmi milosrdenstva uprostred mora ľahostajnosti!“, píše v pôstnom posolstve Svätý Otec.

Tretí bod zameraný na veriaceho jednotlivca nesie rovnaký názov ako aj celé posolstvo: „Posilnite si srdcia“ (Jak 5,8). Svätý Otec v ňom osobitne 13. a 14. marca vyzýva celú Cirkev k iniciatíve „24 hodín pre Pána“, ktorá chce do centra novej evanjelizácie postaviť sviatosť zmierenia. Podujatie organizuje Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie.

Veriacich ako jednotlivcov pápež František v posolstve pozýva k modlitbe, ku konkrétnym skutkom lásky k blížnemu a napokon k vlastnému obráteniu:
„K tomu, aby sme prekonali ľahostajnosť a naše predstieranie všemohúcnosti, chcel by som, aby všetci prežívali tento čas pôstneho obdobia ako cestu formácie srdca, ako povedal aj Benedikt XVI. (enc. Deus caritas est, 31). Mať milosrdné srdce neznamená mať slabé srdce. Ten, kto chce byť milosrdný, potrebuje srdce silné, pevné, uzavreté pred pokušiteľom, no otvorené voči Bohu. Srdce, ktoré sa nechá preniknúť Duchom a nechá sa priviesť na cesty lásky, ktoré vedú k bratom a sestrám. Srdce chudobné, ktoré pozná svoju vlastnú chudobu a nasadzuje sa pre druhého.“ -zk-

Papež k situaci na Ukrajině a v Lesothu

Vatikán. Na náměstí sv. Petra se k poledni sešlo na 50 tisíc lidí, aby si vyslechli promluvu papeže Františka, který se zamýšlel nad jedním ze skutků duchovního milosrdenství. Rozjímal totiž o dnešním evangeliu, ve kterém Ježíš podává návod, jak v rámci komunity věřících postupovat při bratrském napomenutí.

Etapy tohoto postupu určují snahu, kterou Pán vyžaduje od své komunity při doprovázení chybujícího, aby nezbloudil. Především je třeba vyhnout se zpravodajskému rozruchu a komunitním drbům. To je první věc, které je třeba se vyhnout. „Jdi a pokárej ho mezi čtyřma očima“ (Mt 18,15). Je třeba delikátního, obezřetného, pokorného a pozorného přístupu k tomu, kdo se provinil, a přitom se vyhýbat slovům, která by mohla bratra zranit a zabít, protože, jak víte, slova také zabíjejí! Když pomlouvám, když nespravedlivě kritizuji, když drbu svého bratra, pak to znamená, že zabíjím jeho pověst! Slova také zabíjejí. Dávejme si na to pozor. Tato diskrétnost v rozmluvě s dotyčným mezi čtyřma očima má zároveň za cíl nepokořovat zbytečně hříšníka. Dva spolu promluví, nikdo si toho nevšimne a je po všem. Ve světle tohoto požadavku je pochopitelná také následující řada kroků, do nichž jsou zapojeni někteří svědci a nakonec celá komunita. Cílem je pomoci člověku, aby si uvědomil, co učinil a že svým proviněním urazil nejenom jednotlivce, ale všechny. Je to však také pomoc určená nám, abychom se osvobodili od hněvu a zášti, které jenom škodí, od oné hořkosti srdce, která působí hněv a zášť a která nás vede, abychom uráželi a haněli. To je ošklivé. Rozumíte? Tedy žádné urážky. Hanit není křesťanské.

PLNÉ ZNĚNÍ papežovy promluvy je ZDE

Po hlavní promluvě obrátil papež pozornost k aktuálnímu dění. Nejprve na Ukrajině:

V posledních dnech byly učiněny významné kroky při hledání příměří v krajích, které se účastní konfliktu na východní Ukrajině. A třebaže dnes byly slyšet málo potěšující zprávy, přesto doufám, že budou moci přinést úlevu obyvatelstvu a přispět snahám o trvalý mír. Modleme se, aby započatý dialog mohl v logice setkávání pokračovat a přinášet kýžené plody. Maria, Královno míru, oroduj za nás.

.. pak v Lesothu:

Připojuji se také ke hlasu biskupů z Lesotha, kteří vyzývají k míru ve své zemi. Odsuzuji každý skutek násilí a prosím Pána, aby byl v Lesothském království znovu nastolen mír ve spravedlnosti a bratrství.

Papež František dále zmínil dnešní odjezd konvoje dobrovolnické humanitární pomoci Italského Červeného kříže do iráckého regionu Dohuk nedaleko Irbilu, kde přebývá několik desítek tisíc uprchlíků, ocenil toto „velkodušné a konkrétní dílo“ a „požehnal všem, kdo se snaží konkrétně pomáhat našim pronásledovaným a utiskovaným bratřím.“

V samotném závěru pak Petrův nástupce znovu připomněl zítřejší liturgickou slavnost Narození Matky Boží:

Jsou to vlastně její narozeniny. A co se dělá, když má narozeniny maminka? Blahopřeje se jí.. Hned zítra ráno proto nezapomeňte svým srdcem i ústy pozdravit Matku Boží, blahopřát ji a říci Zdrávas, který bude vycházet z dceřiného či synovského srdce. Pamatujte!

Potom papež ještě dodal: „A všechny vás žádám, modlete se prosím za mne. – Požehnanou neděli a dobrou chuť k obědu.“ 

Apel pápež proti násiliu na Blízkom východe, Iraku a Ukrajine: Je na čase prestať! Zastavte sa, prosím!

 Vatikán 27. júla 2014 – Počas dnešného nedeľného stretnutia s veriacimi pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec pripomenul zajtrajšie 100. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny a opakovane vyzval k ukončeniu násilia na Blízkom východe, v Iraku a na Ukrajine. V príhovore pre modlitbou dal návod, ako možno nájsť poklad, ktorým je Božie kráľovstvo.


„Drahí bratia a sestry, dobrý deň,
krátke podobenstvá, ktoré nám predstavuje dnešná liturgia, sú záverom kapitoly Matúšovho evanjelia, venovanej podobenstvám o Božom kráľovstve (13,44-52). Medzi nimi sú dve malé majstrovské diela: podobenstvo o poklade ukrytom v poli a o vzácnej perle. Hovoria nám, že objavenie Božieho kráľovstva sa môže udiať znenazdajky, ako u roľníka, ktorý pri oraní našiel neočakávaný poklad, alebo po dlhom hľadaní, ako u obchodníka s perlami, ktorý napokon našiel vzácnu perlu, o ktorej dlho sníval. Ale v každom prípade zostáva primárna skutočnosť, že poklad a perla sú cennejšie než všetok ostatný majetok. Preto, keď ich roľník a kupec nájdu, zrieknu sa všetkého ostatného, aby si ich mohli kúpiť. Nepotrebujú rozmýšľať, či zamýšľať sa, zvažovať. Okamžite si uvedomia neporovnateľnú hodnotu toho, čo našli a sú ochotní stratiť všetko, aby to mali.

Tak je to aj s Božím kráľovstvom. Kto ho nájde, nemá žiadne pochybnosti, cíti, že je to to, čo hľadal, čo očakával a čo odpovie na jeho najautentickejšie túžby. A je to naozaj tak. Kto spozná Ježiša, kto ho osobne stretol, zostáva fascinovaný, priťahovaný toľkou dobrotou, toľkou pravdou, toľkou krásou, a to všetko vo veľkej pokore a jednoduchosti. Hľadať Ježiša, stretnúť Ježiša, to je najväčší poklad.

Koľkí ľudia, koľkí svätí boli čítajúc evanjelium s otvoreným srdcom natoľko ohromení Ježišom, že sa obrátili k nemu. Spomeňme si na svätého Františka z Assisi, bol už kresťanom, ale kresťanom „ako rosa na ruži“. Keď raz, v rozhodujúcom okamihu svojej mladosti, čítal evanjelium, stretol sa s Ježišom a objavil Božie kráľovstvo. A vtedy všetky jeho sny o pozemskej sláve zmizli. Evanjelium ti dá spoznať pravého Ježiša, dá ti spoznať živého Ježiša. Prehovorí k tvojmu srdcu a zmení tvoj život. A tak zanecháš všetko. Môžeš úplne zmeniť spôsob života, alebo pokračovať v tom, čo si robil pred tým, ale ty budeš iný, budeš znovuzrodený. Našiel si to, čo dáva zmysel, čo dáva chuť, čo prinesie svetlo do všetkého, aj do ťažkostí, utrpenia i smrti. Čítajte evanjelium. Hovorili sme už o tom, pamätáte si? Každý deň si prečítať úryvok z evanjelia a tiež nosiť Evanjelium so sebou vo vrecku, v kabelke, akokoľvek, ale na dosah ruky. A tam, čítajúc nejaký úryvok, nájdeme Ježiša.

Všetko nadobudne zmysel, keď tam v evanjeliu nájdeš tento poklad, ktorý Ježiš nazýva ‚Božím kráľovstvom‘, teda Boha, ktorý vládne v tvojom živote, v našich životoch. Boha, ktorý je láska, pokoj a radosť v každom človeku a vo všetkých ľuďoch. To je to, čo Boh chce, a to, pre čo Ježiš vydal sám seba až na smrť na kríži, aby nás vyslobodil z moci tmy a priviedol do kráľovstva života, krásy, dobra, radosti. Čítať evanjelium a nájsť Ježiša a mať túto kresťanskú radosť, ktorá je darom Ducha Svätého.

Drahí bratia a sestry, radosť z toho, že sme našli poklad Božieho kráľovstva je prenikavá, možno ju vidieť. Kresťan nemôže svoju vieru schovávať, pretože preniká do každého slova, každého gesta, aj do toho najjednoduchšieho, každodenného. Vyžaruje lásku, ktorú nám Boh dal skrze Ježiša. Prosme na príhovor Panny Márie, aby do nás a do celého sveta prišlo jeho kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja.“

Po modlitbe Anjel Pána a požehnaní pápež František pokračoval:

„Drahí bratia a sestry, zajtra si pripomíname sté výročie vypuknutia Prvej svetovej vojny, ktorá spôsobila smrť miliónov ľudí a nesmierne škody. Tento konflikt, ktorý pápež Benedikt XV. nazval ‚nezmyselným krviprelievaním‘, vyústil po dlhých štyroch rokoch do veľmi krehkého mieru. Zajtrajší deň bude dňom smútku na pamiatku tejto tragédie. Pripomenutím tejto tragickej udalosti chcem vyjadriť túžbu, aby sa viac neopakovali chyby z minulosti, aby sme si v súčasnosti zobrali ponaučenie z histórie a aby vždy prevážili požiadavky pokoja prostredníctvom pokojného a odvážneho dialógu.

Dnes moje myšlienky smerujú zvlášť do troch kritických oblastí, do oblasti Blízkeho východu, Iraku a Ukrajiny. Prosím vás, aby ste aj naďalej pokračovali spolu so mnou v modlitbe, aby Pán mohol darovať ľuďom a predstaviteľom v týchto oblastiach múdrosť a silu potrebné k presadzovaniu cesty mieru, cez riešenie každého sporu vytrvalým dialógom a vyjednávaním a prostredníctvom sily zmierenia. Aby sa do centra akéhokoľvek rozhodnutia nekládli osobné záujmy, ale spoločné dobro a rešpektovanie každého človeka. Pripomeňme si, že vojnou je všetko stratené a že pokojom sa nič nestráca.

Bratia a sestry, nikdy viac vojna. Nikdy vojna. Myslím najmä na deti, ktorým berieme nádej na dôstojný život, na umierajúce deti, zranené deti, deti zmrzačené, osirelé, deti, ktoré majú ako hračky pozostatky vojny, deti, ktoré nepoznajú úsmev. Zastavte sa, prosím! Prosím vás z celého svojho srdca. Je na čase prestať! Zastavte sa, prosím!“

Na záver Svätý Otec pozdravil niektoré skupiny pútnikov z rôznych krajín a všetkým poprial požehnanú nedeľu.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ